Chapter 10 Armed Anti-communist Resistance in Slovakia in the Postwar Years, 1948–1953
The Cases of Augustín Lednický and Ján Rešetko
In: Violent ResistanceSearch for other papers by Beata Katrebova Blehova in
Current site
Google Scholar
PubMed
Purchase instant access (PDF download and unlimited online access):
Summary
With few exceptions, the historiographical presentation of the subject of armed anti-Communist resistance in Slovakia in the first years after the war represents a scientific desideratum. It is the best-known chapter in Slovak postwar history and made up of the anti-Communist ‘White Legion’ movement with all its aspects, including its abuse by the State Security Service. The ‘White Legion’ movement was founded as a self-help organization by broad sections of the population as a means of protection against Communist terror and was, generally characterized by passive resistance. Under the specific conditions of the initial years after the communist dictatorship had been established, the movement also had an armed nature, particularly in eastern Slovakia. It should be noted, however, that the more general signs of resistance to the coming regime had already emerged in the trial against the former President of the Slovak Republic, Jozef Tiso, and after his death sentence had been passed in April 1947. This not only did not consolidate the unity of the state, but the Slovaks also remained permanently disaffected, and their confidence in state institutions was severely undermined. In 1949, popular uprisings broke out against the pro-regime Catholic Action, which aimed at separating the church and the state. These were the largest manifestations of anti-Communist resistance. A characteristic feature of the anti-Communist resistance in Slovakia is also its link to the activities of Slovak politicians in exile, who had been seeking to form a strong resistance movement since 1945. The essential goal of exile organizations after 1945 was to restore Slovak statehood and to eliminate the Communist regime and Soviet hegemony. These were the causes for which former members of the Slovak Army as well as former participants in the Uprising of autumn 1944 and former members of the Czechoslovak army were willing to risk their lives.
Summary in Slovak
Historiografické spracovanie tematiky ozbrojeného protikomunistického odporu na Slovensku v prvej povojnovej dekáde predstavuje až na pár výnimiek vedecké deziderátum. Najviac spracovanou sa dodnes javí pomerne známa kapitola v slovenských povojnových dejinách, ktorú tvorí protikomunistické hnutie “Biele légia” so všetkými aspektmi, ktorú toto pomerne široké hnutie reprezentovalo, nevynímajúc pri tom zneužitie zo strany Štátnej bezpečnosti. Hnutie “Biela légia” bolo pri tom koncipované ako svojpomocné hnutie širokých vrstiev obyvateľstva ako ochrany proti komunistickému teroru, ktoré sa všeobecne charakterizovalo ako pasívna rezistencia. V špecifických podmienkach prvých rokov po nastolení komunistickej diktatúry však hnutie najmä na východnom Slovensku malo aj ozbrojený charakter. Popri tom je ale nutné konštatovať, že všeobecné známky odporu proti nastávajúcemu režimu sa začali črtať už v súvislosti s procesom proti bývalému prezidentovi Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi a po vynesení a vykonaní rozsudku trestu smrti sa nielen že neupevnila štátna jednota, ale naopak vzťah medzi Čechmi a Slovákmi zostal natrvalo narušený a dôvera v štátne inštitúcie bola najmä na Slovensku hlboko otrasená. V roku 1949 boli ľudové vzbury proti prorežimnej Katolíckej akcii, cieľom ktorej bolo vyvolať rozkol medzi Cirkvou a štátom, najväčším prejavom protikomunistického odporu. Charakteristickou črtou protikomunistického odporu na Slovensku je jeho prepojenie na činnosť slovenského politického exilu, ktorého časť sa už od roku 1945 usilovala o vybudovanie silného hnutia odporu. Nosnou myšlienkou exilových organizácií po roku 1945 bolo obnovenie slovenskej štátnosti, odstránenie komunistického režimu a sovietskej hegemónie. To boli myšlienky, pre ktoré boli bývalí príslušníci Slovenskej armády, ale aj bývalí účastníci Povstania a bývalí príslušníci Československej armády ochotní riskovať svoje životy.